Ľudovít Novák
288
ĽUDOVÍT NOVÁK
15. 10. 1908, Skalica – 27. 9. 1992 Ľubochňa, okr. Ružomberok. Študoval v r. 1927 – 1932
na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (slavistika – romanistika – ugrofinistika)
a v r. 1932 – 1934 na Sorbonne a iných vysokých školách v Paríži (romanistika). 1932 PhDr.,
1938 doc., 1939 mim. prof., 1941 prof., 1968 DrSc., 1992 akademik SAV. V r. 1933-1938 pra-
covník Jazykového odboru Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine (referent), v r.
1939 – 1948 pracovník Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave (mim. profesor,
profesor), v r. 1944 – 1945 dekan fakulty. V r. 1948 – 1957 dočasný odpočinok s polročným
prerušením v r. 1951 (pracovník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení
v Bratislave). V r. 1957 – 1963 pracovník Slovanského ústavu ČSAV v Prahe, pobočky v Brne
(externý pracovník), súčasne v r. 1957 – 1964 externý pracovník Ústavu slovenského jazyka
Slovenskej akadémie vied v Bratislave, v r. 1964 – 1969 pracovník ústavu (vedecký pracov-
ník, samostatný vedecký pracovník). V r. 1968 – 1971 pracovník Pedagogickej fakulty v Tr-
nave Univerzity Komenského v Bratislave (profesor), v r. 1972 – 1981 Filozofickej fakulty
v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (profesor), od r. 1981 na dôchodku.
V r. 1939 – 1943 generálny tajomník Slovenskej učenej spoločnosti, zakladateľ a v r. 1943
– 1945 generálny tajomník Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. V r. 1941 – 1945
predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti, v r. 1972 – 1973 predseda pobočky Slovenskej
jazykovednej spoločnosti pri SAV v Trnave, v r. 1973 – 1976 predseda pobočky v Prešove.
V r. 1970 – 1974 člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore
všeobecná jazykoveda a člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom
odbore slovanské jazyky (na základe porovnávania so slovenčinou).
Venoval sa štúdiu dejín slovenského jazyka, výskumu slovenského spisovného jazyka,
najmä fonológie a pravopisu (zástanca radikálnej pravopisnej reformy), problematike jazyko-
vej politiky a jazykovej kultúry, všeobecnej a porovnávacej jazykovede, slavistike, romanis-
tike a ugrofinistike.
2005
1. Syntetická kresťanská veda. Jazykoveda. In: Slovenské pohľady, 2005, roč. 4 + 121, č. 1, s. 56 – 57.
Literatúra
Horecký, J.: Podiel Ľudovíta Nováka na výskume slovenčiny In: Jazykovedný zápisník. Bulletin Slovenskej
jazykovednej spoločnosti pri SAV, 17/18, 1998/1999, s. 28 (bez vročenia [2003]).
Horecký, J.: Moje stretnutia s profesorom Novákom. In: Správy Slovenskej akadémie vied, 2002, roč. 38,
č. 7 – 8 (nepaginové vložené strany).
Ondruš, Š.: Chvíle s profesorom Ľudovítom Novákom (1908 – 1992). In: Literárny týždenník, 2002, roč.
15, č. 36, s. 8.
Ľudovít Novák. In: Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slova-
kistov a slavistov (1996 – 2000). Bratislava: Veda 2003, s. 282 ISBN 80-224-0719-4 (literatúra).
Ondruš, Š.: Profesor Ľudovít Novák. In: Slovenské pohľady, 2005, roč. 4 + 121, č. 1, s. 54 – 55.
Kačala, J.: Osobnosti slovenskej jazykovedy 20. storočia (3). Henrich Bartek – Ľudovít Novák – Ján Stanislav.
In: Kultúra slova, 2005, roč. 39, č. 6, s. 321 – 329.

---